Zákulisí koncertu Bon Jovi (14.8.2011)

Turné je za námi a před námi je čekání na oficiální plány kapely, které nastíní, co bude dál. Ať už těmi plány budou dlouho očekávaná sólová alba Richieho Sambory a Jona Bon Joviho, případně další studiové album či speciální box k 30. letům kapely (které nastane za dva roky), to se teprve ukáže. Dnešní článek se bude ještě věnovat skončenému turné, respektive se vrátíme k prvnímu evropskému koncertu v Záhřebu.

Tomuto koncertu, který se konal 8. 6. 2011, se nebudeme věnovat dopodrobna a to z důvodů, že recenzi jste tady na webu mohli již číst díky Belerekovi. Tento článek bude spíše o technickém zázemí kapely, které Vám přiblíží čtenář webu - „Richie“, který také tento koncert navštívil.

Zajisté jste při obstarávaní vstupenek postřehli, že je možnost zakoupit vedle obyčejných vstupenek na sezení, stání, golden a diamond circle stání pod podiem, také speciální VIP balíčky v hodnotě kolem 350 – 450 €. V ceně těchto balíčků je kromě bufetu, pití zdarma, kupónů na upomínkové předměty (trička, přívěsky, taška, tourbook, …), rovněž možnost navštívit zákulisí koncertu a právě tento zážitek absolvoval „Richie“ a na moji prosbu sepsal několik postřehů. Myslím, že určitě budou následující řádky přínosné pro ty technicky a hudebně založené, ale i ostatní minimálně potěší fotografie, které „Richie“ v zákulisí pořídil.

Dost bylo ale úvodu a předávám své virtuální slovo. Myslím, že po přečtení každý sám usoudí, zda takový zážitek stojí za vynaložené peníze. Osobně si myslím, že minimálně jednou „zažít“ zákulisí stojí za to a snad se mi to také někdy povede.

David Vostrý

„Richie“: Začali sme vstupom do zákulisia, kde bolo kvantum techniky, káblov, obrazoviek. Kedže som sám muzikant, tak ma to všetko okolo fungovania veľkého koncertu zaujímalo.

Za pódiom sa nachadza obrazová réžia, kde sa strihaju zábery ktoré sa následne vysielajú na veľkoplošných obrazovkách.

Priamo pod pódiom sme si mohli chytiť Jonov biely mikrofonovy stojan aj s mikrofonom /model SHURE SM58/. Rozprával som sa priamo s Jonovym gitarovym technikom, ktorý mu práve vymieňal struny na jeho gitare o tom ako často ich mení, aký druh používa atď... Jon má gitaru značky Takamine model EF341SC. Ma ich celkom 3 ks z tejto rady. Je to gitara strednej triedy, žiadny zázrak cena cca 1300 eur. /Sam som si ju chcel kupit, ale nakoniec som sa rozhodol pre lepšiu gitaru než je tá jeho/ Od technika som si vypýtal brnkátko, ale dal mi ho tajne aby to nikto nezbadal :-) Takze mám pekný suvenýr ...

Na rovnakej hrava aj Bruce Springsteen, čo je možno dôvod prečo si ju vybral práve aj Jon, kedže je jeho fanúšik a kamarát z New Jersey kde žije aj Bruce.

Viac ma zaujímali gitary Richieho Samboru. Hráva na vynikajucich kuskoch. Jeho technik mi opísal viacero modelov, takmer všetky jeho GIBSON a FENDER gitary su vyrobene v 60-70 rokoch, tým pádom vyzreté drevo a vynikajuci zvuk. Samozrejme aj vysoka hodnota a cena. /Rovnaká gitara vyrobena dnes nebude mat taku hodnotu ani za 30-40 rokov vzhľadom na ich masovu produkciu./

Pozrel som si aj akusticke gitary MARTIN, signature series OMC-41 a MC 12-41 /ich cena sa pohybuje okolo 6000 USD/. A najviac ma zaujimala jeho dvojkrká gitara značky TAYLOR. Su vyrobene len 2 ks špecialne pre Samboru. Obe sa vyrábali ručne. Myšlienka vznikla vtedy, keď vyrobili signature model TAYOR RSSM v počte 100 ks zo vzácneho, veľmi pekného a dreva ktoré rastie len na Havaji, je to havajské koa /hawaian koa/. Z toho dreva sa vyrába typický havajský hudobný nástroj ukulele. Samborovi sa gitara velmi páčila a tak navrhol pánovi Taylorovi či by mu nevyrobili dvojkrkú verziu. Kedze to nie je štandardný model tak bol vyrábaný ručne. Tento model nie je ani v ponuke. Túto gitaru som si však chytiť nemohol.

Jedinú gitaru s ktorou sme sa mohli odfotiť bola ESP LTD SA-2. Z tejto rady má viacero modifikácií a ich cena sa pohybuje okolo 500 USD.

V racku -/rack je skriňa v ktorej sa vozia gitary/ sa nachádzalo odhadom 20 gitár na ktorých RS hráva. Boli v nich aj playlisty z koncertov, ktoré osobne podpíše. Tie sa potom predajú a výťažok sa venuje na charitatívne účely.

Potom sme sa prešli po pódiu a catwalk. Nástroje aj bubny TT boli však zakryté igelitom :-( Zaujímavosťou boli len Ticove čierne činely, čo nebýva štandartom.

Po prehliadke sme sa išli najesť do cateringového stanu, kde jedávaju všetci ludia pracujúci okolo koncertu. No a ked sme už vychádzali preč, uvideli sme práve vystupovaž z čiernych mercedesov kapelu, len bol výslovný zákaz ich odfotit aj ked boli od nás zhruba 50 metrov.

Richard "Richie" Brúder, richie(at)silentduo.sk, www.silentduo.sk