LIVE 2003-05-28, Rakousko, Vídeň #2

Hmmm, pokial si to este dobre pamatam zo skoly, recenzia je objektivny pohlad na dake dielo, ci udalost a ja si nie som ista, ci dokazem byt objektivna, ved som bola na najlepsej kapele na svete:) Ale snad mi prepacite moje subjektivne vlozky:) Boli sme 5 a isli sme pekne autickom a uz na hraniciach bolo na colnikoch vidiet, ze su oboznameni, ktoze to bude dnes vo Viedni hrat.:) Dokonca ten rakusky colnik pri pohlade na nas len skonstatoval: „ Konzert Bon Jovi, ja?“...no jasne pan colnik:) Odparkovali sme pri Pratry a pesko sme sa pustili hladat Ernst Happel Stadion. No poviem vam, bolo to ako na samote u lesa:) Ale zachytili sme sa jednych domorodcov, ktori svojim oblecenim dali jasne na javo, kam maju namierene:)

Prisli sme tam asi o pol 4 a celkom nas prekvapilo, ze tam ani nebolo vela ludi. Tak sme chodili po stankoch i ked ja som sa chcela ist povozit metrom, ved nam listok „gilt als Fahrschein“tak preco to nevyuzit?:), ale ma od toho dako odhovorili, ale neviem preco:) Okolo pol 6 nam najskor povyhadzovali par flasiek z vaku a potom sme sa uz pysili v najlepsom sektore na sedenie, teda samozrejme po VIP sektore:) Niektori z nas mali na statie,ale 3 sme sedeli. Viem, vyznie to hlupo sediet na koncerte, ale kto vravi, ze sme sedeli!:) Boli sme priamo oproti podiu i ked pravdupovediac bolo nam luto, ze nemozeme byt v tom najvacsom kotly. Ale ta tribuna ma naozaj dost prekvapila...Som si myslela, ze ti ludia budu „suchari“ a nezdvihnu ani ruku, nuz ale zivot je same prekvapenie...:)

Predkapela zacala o nieco neskor, ale ved to sa dalo cakat. Nebolo to az take strasne, ale bolo to naozaj velmi nahlas a uz ku koncu sme si vraveli, ze by teda zo slusnosnosti uz mohli aj skoncit:) Na moje prekvapenie, tam pocas predkapely vela ludi nebolo, ale ked zacali tie „nase oblubene tony“:), ludi sa tam nahrnulo celkom dost. Par tisíc by sa tam este zmestilo,ale bolo to relativne plne, aj tribuny, ved tam boli Slovaci, Cesi, Poliaci, Madari, domaci a dokonca aj Taliani. Ja by som povedala, ze tam bolo viac nez 20000-30000. Skorej by som to potiahla k tej 40, ale odhad nebol nikdy moj dobry priatel:) Samotny koncert zacal par minut po pol 9, ved postavit Ticove bubny, da riadne zabrat:)

Chcete vediet ako boli chalani obleceni? To snad nie?!no dobre, len tak zbezne. Pravdupovediac, som si prilis nevsimla co mali oblecene. Jon mal myslim rifle a hnede telove tricko. Keby ho nemal spotene si myslim, ze ma holu hrud :) a na nom mal oranzovy kratky kabat, podobny ako mal v storytellers na vh-1, mozno to bol aj ten isty:) Richie mal tmavsie rifle, tricko a dlhy cerveny kabat. Teda, ze im nebolo teplo!:)no a samozrejme, slnecne brilky a klobuk, bez nich ani na krok Richie, vsak?! :) a aby som nezabudla, tvar mu zdobil jeho detsky usmev a mala briadka:) Teraz sa ospravedlňujem, pretoze neviem, co mali oblecene ostatni chalani. Ja som bola rada, ze vidim Ticovi aspoň hlavu z tych bubnov a ako poznam Davea, urcite mal nieco obtiahnute:)a Hugh mal hnedy kabat.

A teraz k show. Zacali s „Bounce“, mila to pesnicka na rozohriatie. Samozrejme pri „Bad Name“ sme mali tu cest dokoncit refren a Jon len pochvalne zatal pastou:) a pri „Wild In The Streets“ si Dave poriadne zasantil na piane.:) Ale ta prava atmosfera zacala az pri „Living On A Prayer“. Jon najskor zacal spievat a nas nechal dokoncit refren, bolo to super a ked Richie zacal „hovorit“ do talkboxu, neostal sediet snad nikto, vsetci sa natriasali, ruky plapolali vo vzduchu a kazdy co vedel, spieval. Prave tu som zistila, ze ti „tribunovy ludia“ nebudu az taki „suchi“. Bola to skvela atmosfera a da sa povedat, ze pri tych starych songoch to riadne vrelo nie len na „Stehplatzi“ :) Pri „Someday“ „ Hey, Hey, Hey, Hey“, znelo celym stadionom a este pocas pesnicky Richie vyhodil trsatko do publika, tak mu museli narychlo doniest nove.:) Pri „Keep The Faith“ a „Wanted Dead Or Alive“ bola podobna atmosfera ako pri „Prayer“, ale Jon nas nenechal zaspievat „dead or alive“ ako to robieva, ale skor mi to pripadalo, ako keby zabudol, pretoze Richie zdvihol ruku, aby sme spievali. :) no co, asi uz Jon starne:) No samozrejme aj pri „It´s My Life“ to bol jeden obrovsky kotol. :)

Musim uznat, ze stare songy mali jednoznacne vacsi uspech, ale to sa dalo cakat, ved stari dobri Jovici.:) Celkom ma prekvapilo „The Distance“ malo naozaj dobre gitarove outro. Potom prisiel „Just Older“ s typickym Jonovym objatim Richieho a malej pauzy, ked ludia svojim krikom uvedu Jonove „ I like the bed I´m sleeping in...“Potom nasledovalo „Misunderstood“ a „Undivided“. Undivided sa mi celkom pacilo, na obrazovke okrem chalanov boli zabery z toho 11. Septembra (teda aspon myslim:)) Bolo to dobre vymyslene. Aj pri „Hook Me Up“ bezali na obrazovke zaberi chalana, ktory sa nevedel s nikym spojit, jednoducho to k tomu pasovalo. :) No a potom Jon podisiel k mikrofonu a povedal:“...a teraz vam Richie Sambora zaspieva song ´I´ll Be There For You´...“ Richie sa hlboko poklonil, ako to vzdy robieva pred koncertom, a spustil. Bolo skvele pocut ako Richie sam spieva song na koncerte Bon Jovi. To sa tak casto nevidi a este k tomu ten jeho profesionalny gitarovy doprovod, no jednoducho PARADA. Vasimi slovami „valel“:), je to proste PAN MUZIKANT! :) Pri „Born To Be My Baby“ sa ludia taktiez zodvihli zo sedadiel a spievali. Ked Jon dospieval, videl, ze nas to dako zaujalo, tak vyzval Tica, aby nas bubnami doprevadzal pri celostadionovom „nanananananananananana...“ (ved kazdy vie, kolko tam tych „nana“ ma byt:)). Tu Jon opat dokazal, ze s publikom to jednoducho umi :) Ak sa nemylim, tak s „Raise Your Hands“ ukoncili koncert. Jon sa podakoval a chalani odisli. Jasne, ze spravni fans vedeli, ze pokial Jon nepredstavi kapelu, tak sa este vratia, tak sa aj stalo. Ale musim povedat, ze nas nechali dlho kricat, kym sa vratili:) Prvy pridavok bol „Captain Crash“. Bolo krasne vidiet vsetkych ludi ako mavaju rukami. Sice polka dolava a polka doprava, ale bolo to pôsobive:) Potom prisla na rad „Blaze Of Glory“, stara klasika, takze sa celkom spievalo a potom chalani zase odisli. Ale znova prisli a zaspievali „Bad Medicine/Shout“. Tak to by ste mali vidiet, co sa pri „Shout“ dialo na stadione! Vsetci hromadne stali a ani jedna ruka, ci noha neostala pri tele:) Vsetci jednoducho skakali, kricali, tancovali, spievali, robili vsetko mozne ako sa bavili:)

No ale potom to prislo, Jon predstavil kapelu: Davea, Hugha, Tica (mimochodom zozal dost velky potlesk:)) a na zaver typickym Jonovym „ ...a gitara...Musim vam hovorit jeho meno?!!! Musim to povedat nahlas?!!!... Richie Sambora...“:) Chalani sa poklonili, zamavali nam, Richie vyhodil trsatko (skoda, ze ho nehodil tak 100 metrov pred seba:)) a odisli. Tak teraz uz ani mna nenapadlo, ze by sa mohli este vratit, ale... sme im asi svojim „hlukom“ dali najavo, ze to nestaci, tak na moje prekvapenie sa vratili a zahrali „Twist And Shout“, bola to podobna atmosfera ako pri „Shout“, ludia santili ako „deti kvetov“:) Nuz ale co nasledovalo potom, tak to nebolo v plane urcite a nebol to len môj pocit. Jon sa par desiatok sekund, mozno daku minutku udivene pozeral na tie ovacie a len sa tak z hlboka nadychol a riadne si odfukol. Vyzeral , ze toho ma naozaj dost:) Ale zacal sa tak pomykovo pozerat po chalanoch, ze co urobia, padlo par slov medzi nimi a potom jon prikrocil k mikrofonu a to co povedal, mi bude zniet v usiach cely zivot:) Podisiel a povedal: „THESE DAYS“ :) Odozva publika bola jasna. :) To, ze to nemali v plane nasvedcuje aj fakt, ze Richie si tam „par“ sekund vyberal gitaru, s ktorou specati ich skvele dielo:) a zacalo to. Po krasnom Richieho precitenom intre, nasledovali Jonove slova ...“I was walking around, just a face in the crowd, trying to keep myself out of the rain...“ Nuz, ale akoby to vyzralo, aby sme ho my, fans, v tom nechali sameho?!! To v ziadnom pripade! Radsej sme mu robili doprovod a slova „These Days“ sa niesli celym stadionom. Bol to zazitok vidiet a hlavne pocut tych ludi ako spievaju tento krasny song. :) Bola to ta najkrajsia bodka, aku mohli dat.:) Potom sa uz naposledy poklonili a odisli. To uz kazdy vedel, ze uz nemozeme od nich ziadat viac.:)

Koncert skoncil okolo stvrt na dvanast po kratuckej videoprojekcii, kde davali zabery jednotlivych Jovikov. Po koncerte este ti, co isli smerom na Prater zazili malicky bombonik. Asi 300 metrov od stadiona bol jeden bar, kde hrala hudba a ked zacala hrat urcita piesen, daky casnik, to tam vypeckoval na plne. Spievalo sa tam, take nieco ako „ We´ve got to hold on to what we´ve got ´cause it doesn´t make a difference if we make it or not. We´ve got each other and thatś a lot for love – we´ll give it a shot...“ hmm, niekde som to uz pocula, ale kde?! ;) Playlist bol myslim kvalitny, ale chybali mi tam este 1 ci 2 balady. Tajne som dufala v „Always“ alebo aspon „Bed Of Roses“ ci „Never Say Goodbye“...ved keby zahrali aspon jednu, snad by sme ich nevypiskali ;) Ale pravdupovediac som cakala na daku Richieho specialnu gitarovu vlozku, alebo aspon prepracovane dake intro, ale som sa nedockala. Alebo Ticov a Daveov instrumentalny suboj, nuz ale ani ten sa nekonal. Asi prilis casto pozeravam Wembley, vsak?!:) Ale aj tak, vsetci chalani boli skveli!!! Bol to krasny a nezabudnutelny zazitok, ktory z celeho srdca zelam kazdemu, kto aspon troska rozumie takejto hudbe. Naozaj to stoji za to!:) GUYS, THANK YOU FOR YOUR MUSIC...WE´LL ALWAYS BE THERE FOR YOU... THAT MUCH I´M SURE OF... OH, YEAH!!!!EVERYBODY KTF

Kristína Caunerová